Za ostatné roky sa na Slovensku rýchlo rozvíja bicyklovanie, pričom bicykel používame na rôzne účely – doprava, rekreácia, šport … Je logické, že s rozvojom bicyklovania sa rozvíja potrebná infraštruktúra a tú je potrebné plánovať, rozhodovať o nej, financovať ju, budovať, udržiavať ju atď. Bicyklovanie sa preto stále častejšie objavuje v slovníku politikov, úradníkov, projektantov, novinárov, blogerov a pod., v dokumentoch, článkoch či oficiálnej komunikácii.
Akosi sa však stalo, že vo všeobecnosti sa (popri športe, ale to je iná téma) rozlišujú iba dva účely používania bicykla – cyklodoprava a cykloturistika. Tohto zjednodušenia sa nedopúšťame iba v hovorovej reči, kde by to až tak nevadilo. Ono je však aj bežnou súčasťou oficiálnych dokumentov, stratégií, koncepcií, plánov, rozhodnutí a pod. a de facto sa vlastne prenáša aj do takých sfér, ako je financovanie z verejných zdrojov, urbanizmus a územné plánovanie, výkon verejnej správy a pod. a to už prináša problémy.
Bicyklovanie má však tri, nie iba dva účely: cyklodoprava, rekreačné bicyklovanie a cykloturistika. Je dôležité ich použivať všetky tri, pretože zdroje, podmienky, potreby či hodnotenia využívania cyklotrás sú pre každý z týchto účelov viac alebo menej rozdielne.
Preto si dovolím objasniť uvedené tri hlavné účely používania bicykla:
Cyklodoprava
Ide o používanie bicykla na dopravu osôb a tovaru – do práce, do školy, na nákup, za službami, za zábavou … Zjednodušene povedané ide o alternatívu k používaniu auta, MHD či chôdze na presun z bodu A do bodu B. Zvyčajne sa jazdí na krátke vzdialenosti (najčastejšie do 5 km) v intravilánoch miest a obcí, po známych trasách. Pre cyklodopravu sú typické tzv. metské (najmä v zahraničí) a krosové bicykle, ale používajú sa bicykle najrozličnejšej kategórie a veku a v najrozličnejšom stave. Doba jazdy je do cca 30 minút, ale zvyčajne kratšie.
Špecifickým, ale plnohodnotným módom cyklodopravy sú nákladné (cargo) bicykle a to aj na pracovné, aj na súkromné a rodinné využitie.
Človek, ktorý používa bicykel na dopravu, zvyčajne hovorí „idem do práce“, „idem na nákup“, „idem do školy“, „idem na návštevu“, „idem niečo odviezť“ a pod. Ľudia, ktorí používajú bicykel na dopravu, sa často ani nepovažujú za cyklistov.
Rekreačná cyklistika
(názov nie je úplne presný, môžeme používať aj pojmy fitnes cyklistika, kondičná cyklistika a pod.)
Ide o krátkodobé trávenie voľného času, jazdenie pre zlepšovanie a udržiavanie kondície, „vyvetranie“ hlavy a tela po práci, cez víkend a pod.
Zvyčajne sa jazdí pár desiatok minút až prvé hodiny, po známych trasách v okolí bydliska, nie je potrebná navigácia a orientácia. Môže ísť o bicyklovanie po asfaltových komunikáciách (cesty, hrádze, lesné cesty a pod.), po komunikáciách s prírodným povrchom (lesné a poľné cesty), prípadne chodníky a traily. Rekreačný cyklista so sebou vozí iba nevyhnutnú výstroj (malé náradie, občerstvenie) v malých brašničkách alebo v malom ruksaku a aj to nie vždy.
Pod rekreačnú cyklistiku zaraďujeme aj tzv. hobby jazdcov, ktorí sa síce cieľavedomo snažia o čo najlepšiu výkonnosť, ale nie sú to športoví cyklisti, ich cieľom nie je pretekať a vyhrávať (i keď sa na pretekoch niekedy aj zúčastňujú).
Rekreačný cyklista zvyčajne hovorí „idem si zajazdiť“, „idem na bicykel“, „idem sa vyvetrať“, „idem von“, „idem na švih“ a pod.
Cykloturistika
Ide o bicyklovanie pre objavovanie a spoznávanie nových oblastí, pre zážitky. Zvyčajne ide o celodenné, viacdenné, niekedy až viactýždenné akcie, zvyčajne mimo miesta bydliska. Cykloturista jazdí väčšinou po neznámych trasách, využíva navigáciu, značenie a mapy, vezie so sebou viac batožiny (niekedy mu ju však preváža cestovná kancelária) – civilné oblečenie, oblečenie do zlého počasia, potreby na nocovanie v prírode, jednoduchú elektroniku, náhradné diely a pod. Cykloturista vo väčšej miery využíva aj iné spôsoby dopravy na dopravu do/z miesta štartu/konca cyklotúry – najmä auto a hromadnú dopravu, využíva služby (ubytovanie, stravovanie), navštevuje turistické atrakcie (hrady a zámky, múzeá,jaskyne a pod.). Ide o bicyklovanie po všetkých kategóriích komunikácií – asfaltové komunikácie (cesty, hrádze, lesné cesty a pod.), komunikáciách s prírodným povrchom (lesné a poľné cesty), prípadne chodníky a traily.
Cykloturista zvyčajne hovorí „idem na výlet“, „idem na cyklotúru“, „idem na dovolenku“ a pod.
Samozrejme, tieto kategórie sa môžu prelínať. Cyklista si napríklad cestou z práce môže ísť zajazdiť na hrádzu, pri popoludňajšom švihu odbočí na nespoznané trasy, ide na celodenný cyklovýlet nie pre objavovanie, ale preto, aby sa udržal v kondícii a pod.
Takže ešte raz:
Nie dve kategórie, cyklodoprava a cykloturistika, ale tri (bez poradia):
– cyklodoprava
– rekreačná cyklistika
– cykloturistika
Prečo je to dôležité?
Určenie účelu použitia bicykla nie je veľmi dôležité pre cyklistu samotného. On vie, prečo sadá na bicykel a to mu stačí.
Pre verejnú správu je však dôležité správne rozlišovať účel bicyklovania, aby vedela dobre plánovať a projektovať infraštruktúru a podporu, vyhodnotiť efektívnosť zdrojov, ktoré investovala do rozvoja bicyklovania, do motivovania ľudí k používaniu bicykla, do zvyšovania povedomia či do marketingu. Ak napríklad verejná správa chce rozvíjať cyklistickú dopravu, tak charakter investícií bude iný, než do rozvoja rekreačnej cyklistiky či cykloturistiky, a vice versa. Niekoľko príkladov:
- Slovenská vláda sa rozhodla, že cyklofinancie z Plánu obnovy použije na rozvoj cyklodopravy – a podľa toho určila kritériá dotačných programov – iba v intraviláne a do 5 km od intravilánu, pretože na dlhšie vzdialenosti sa bicykle na bežnú každodennú dopravu používajú veľmi málo a tak by budovanie cyklistických komunikácií bolo z hľadiska cyklodopravy neefektívne.
- Ak chce kraj podporiť podnikanie prilákaním cykloturistov, tak nemusí budovať drahé nové fyzické cyklotrasy, ale postačí vyznačiť zaujímavé trasy cykloturistickým značením a stavebne riešiť iba bodové problematické miesta, resp. pre dlhšie úseky zvoliť lacnejšie stavebné riešenia (napr. mlatový povrch namiesto asfaltového a pod.).
- Ak chce štát zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva rozvojom aktívneho životného štýlu, tak musí podporiť výstavbu kvalitných cyklotrás v extraviláne, ktoré umožnia rekreačné bicyklovanie (zvyčajne napríklad trasy po hrádzach, v lesoparkoch a pod.), pričom by malo ísť o trasy pri dostatočne veľkých mestách, aby bolo ich využitie vysoké a investície efektívne.
Rozlišovanie účelov bicyklovania má zmysel aj z hľadiska zvyšovania povedomia a práce s verejnosťou. Napríklad obyvatelia mesta môžu spochybňovať investície do cyklistickej infraštruktúry v meste argumentom „nech sa idú cyklisti bicyklovať za mesto na hrádzu“, pričom mestská cykloinfraštruktúra sa buduje primárne pre dopravné a nie rekreačné účely.
Iným príkladom môžu byť názor verejnosti, že sa v ich kraji nestavajú cyklotrasy, pričom však kraj značí cykloturistické trasy, ktoré sú z hľadiska rozvoja regiónu dôležitejšie (a lacnejšie) ako síce pekne vyzerajúce, ale z hľadiska ekonomického rozvoja menej významné rekreačné cyklotrasy pri meste, len skrátka verejnosť o tom nevie, nerozlišuje to.
Samozrejme, že vyššie opísané členenie je iba základné. Kategórie sa účelovo aj geograficky sa prekrývajú. Napríklad hrádza pri meste môže slúžiť aj na rekreačné bicyklovanie, aj na cyklodopravu a aj na cykloturistiku, cyklodopravné komunikácie slúžia aj na presun rekreačných cyklistov za mesto na rekreačné trasy a pod. Môžeme ich tiež aj deliť na podkategórie (napríklad cykloturistické a rekreačné trasy môžu byť „cesty“ a „MTB“) a ich charakteristiky sú určené aj druhom pohonu (elektrobicykle umožňujú ľahšie, dlhšie a rýchlejšie jazdy). Je však dobré mať v hlave uvedené tri (nie dve!) kategórie vždy, keď rozmýšľame o tom, aké cyklotrasy chceme rozvíjať a čo nimi chceme dosiahnuť – udržateľnosť mobility, dobrý stav obyvateľstva alebo zisk podnikateľov a vytváranie pracovných príležitostí?